Veľké zmeny pri ochrane whistleblowerov a nové povinnosti pre firmy

Rozsiahla novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (tzv. whistleblowerov) prináša viacero dôležitých zmien.

Čo je to protispoločenská činnosť, a prečo je zrazu tak dôležitá jej právna úprava?

Protispoločenskou činnosťou sa rozumejú trestné činy vymenované v zákone (ide napríklad o trestný čin korupcie, branie úplatku, poškodzovanie veriteľa, ale aj trestné činy trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie, a podobne) a tie, kde je horná hranica trestnej sadzby dva roky. A čo viac – oznamovať možno v zásade aj tie trestné činy, na ktoré by sa inak vzťahovalo obchodné tajomstvo. Pre firmy to v praxi znamená, že ich zamestnanci môžu oznamovať viac trestných činov, a nebudú viazaní ani obchodným tajomstvom. Navyše, množina firiem, ktorých sa to týka, je väčšia.

Kto môže urobiť oznámenie?

Po novom sa okruh oznamovateľov zväčšuje – oznámenia nebudú iba v rukách vašich zamestnancov, ale aj iných osôb v obdobnom vzťahu. Podľa Úradu pre ochranu oznamovateľov ide o napríklad člena orgánu právnickej osoby, SZČO, odbornú prax, dobrovoľníka. Oznámenie o protispoločenskej činnosti môže urobiť dokonca aj váš zmluvný partner. Oznamovateľom môže byť aj osoba, ktorá u vás už nepracuje, prípadne aj uchádzač o zamestnanie.

Akých firiem sa to týka?

Čítajte pozorne, ak zamestnávate najmenej 50 zamestnancov, alebo ak poskytujete finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia. Povinnosti sa tiež týkajú aj orgánov verejnej moci, ktoré zamestnávajú najmenej 5 zamestnancov.

Ak ste sa v tomto zozname našli, ste  povinný určiť zložku alebo osobu v rámci svojej organizácie, ktorá bude označená ako tzv. zodpovedná osoba.

Ako ju určiť? Zákon vyžaduje, aby mala predpoklady na to, aby zvládla prijímať, preverovať a prípadne ďalej postupovať na príslušné orgány oznámenia, ktoré pracovníci firmy urobia. Nie je potrebné zavádzať formálne školenia či kurzy, ide predovšetkým o to, aby bolo umožnené čo najefektívnejšie preverovanie oznámení. Outsourcing tejto osoby nie je možný. Úrad na ochranu oznamovateľov vyslovene vyžaduje, aby aj ak by si firma s počtom zamestnancov nižším ako 250 zazmluvnila inú, tretiu stranu, na preverovanie oznámení, aj tak bude musieť mať na svojom pracovisku určenú osobu zodpovednú za preverenie oznámení. Táto osoba bude mať na starosti aj následnú komunikáciu s oznamovateľom.

Čo ak firma nespadá do uvedeného výpočtu?

Čítajte ďalej – aj v takých prípadoch sa vás zákon týka. V menších firmách bude oznámenia prijímať zamestnávateľ, úprava sa v tomto smere nezmenila.

Ako zabezpečiť compliance s novelou „na papieri“?

Osobitnú zmluvu so zodpovednou osobou v rámci pracoviska nie je potrebné uzatvárať, je však potrebné určiť a označiť ju, aby zamestnanci vedeli, o koho ide. Takisto je potrebné zaviesť vnútorný systém oznamovania na pracovisku. Ten bude obsahovať:

• postup a podrobnosti o podávaní oznámení,
• preverovanie oznámení a oprávnenie zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení,
• zachovanie mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa a totožnosti dotknutej osoby,
• povinnosť evidovať oznámenia zodpovednou osobou
• oboznamovať oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia, a to do 90 dní od potvrdenia prijatia oznámenia
• informácie o spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení,
• podrobnosti o prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení, 
• podrobnosti o prijímaní opatrení proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti.

Zodpovednú osobu aj vnútorný systém je vhodné určiť podnikovým predpisom. Opakujeme, že outsourcing tejto osoby nie je možný

A v čom spočíva ochrana oznamovateľov?

Zákon vymenúva zoznam opatrení, ktoré firma voči oznamovateľovi nemôže urobiť. Ak teda oznamovateľ oznámi podozrenie na spáchanie trestného činu, nemôžete kvôli oznámeniu:

• jej dať výpoveď, skončiť s ňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, nepredĺžiť pracovný pomer ak ide o pracovný pomer na dobu neurčitú,
• odvolať, preradiť na nižšiu pozíciu, alebo odmietnuť povýšenie,
• zmeniť pracovné povinnosti, miesta výkonu práce alebo zmeniť pracovný čas,
• znížiť mzdu, nepriznať odmeny alebo osobný príplatok,
• neposkytnúť odbornú prípravu,
• urobiť disciplinárne opatrenie, na osobu vyvíjať nátlak, zastrašovanie alebo obťažovanie,
• nesmiete poškodzovať jej dobrú povesť,
• (dokonca ani) odstúpiť od zmluvy o dodávke tovarov a služieb, či zrušiť licencie alebo povolenia,
• a ani nijak inak urobiť také opatrenie, ktoré by spôsobilo alebo mohlo spôsobiť neopodstatnenú ujmu.

Aké vám hrozia sankcie pri porušení zákona?

Ak voči oznamovateľovi hrozíte akýmkoľvek z týchto odvetných opatrení, prípadne ak by ste voči oznamovateľovi urobili pracovnoprávny úkon bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, hrozí vám pokuta 100 000 EUR. Odvetné opatrenie nesmiete urobiť ani voči osobám, ktoré oznamovateľovi pomohli.

Cieľom zákona je, aby firma robila konkrétne kroky na to, aktívne konala a svojim zamestnancom, či osobám v obdobnom vzťahu, vytvorila bezpečné prostredie.

Zaujímavosťou je, že vďaka tejto novele sa Slovensko vyhlo žalobe pred Súdnym dvorom Európskej únie. Novela totiž nie je celkom z dielne vlády či poslancov – jej znenie vychádza z európskej legislatívy. Slovensko (ako všetky ostatné štáty Európskej únie) malo povinnosť transponovať smernicu o ochrane whistleblowerov do 17. decembra 2021, neurobilo tak však. Európska komisia preto začala konanie o porušení povinností vyplývajúcich z práva EÚ, a až na základe nej sa Slovensko „pohlo“ a smernicu takpovediac prenieslo do nášho právneho poriadku. Namiesto decembra 2021 je tak na Slovensku účinná nová úprava až 1.7.2023, resp. pre niektoré ustanovenia novely až 1.9.2023.